Zabudla si?

Zabudla si?

Som krásna? Áno, som. Som dobrá mama a manželka? Áno, som- v Božích očiach, no v mojich len zriedka. Ešte pre týždňom som bola kráľovnou sveta, nič ma nerozhádzalo, všetko som mala pod kontrolou. Dnes sa cítim ako vyhorená matka, na deti štekám príkazy a s ničím nie som spokojná. Najmenej zo všetkého sama so sebou. Ako som sa sem dostala? Čo som urobila zle?

Život je proces zabúdania a rozpomínania sa. Pripomína mi priateľka citát z mojej obľúbenej knihy. Pamätaj na to kým si. Žeby som ZASA zabudla?! Som milovaná, som vzácna, som vyvolená… snažím sa spomenúť si na ďalšie desiatky mien, ktorými ma za tie roky nazval môj Nebeský Otec. Som adoptívna dcéra. Kedysi som počula, že v časoch keď  Pavol písal svoje listy, adoptované dieťa nemohlo byť vydedené. Rimania mohli vydediť vlastné deti, tie adoptované však zo zákona nie. V tomto svetle mi jeho slová o tom, že Boh si nás adoptoval už nikdy nebudú pripadať druhotriedne. Znamená to, že nemôžem nič zbabrať, a tak sa dostať do nepriazne milovaného Otca? Nemôžem prísť o svoje dedičstvo, pretože mi už patrí? Presne tak!

Nie som mimo, iba som zabudla. A určite zabudnem opäť, no aj to je v poriadku. Život je vraj proces zabúdania a rozpomínania sa. Dôležité je si opäť spomenúť. Som milovaná, som vzácna, som jedinečná  a to najdôležitejšie pre mňa je, že som Jeho.

„On nás podľa dobrotivého rozhodnutia svojej vôle predurčil, aby sme sa skrze Ježiša Krista stali jeho adoptovanými synmi.“ Ef 1,5

„Ale ak sme deti, sme aj dedičia…“ Rim 8,17a

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *