O jasliach

O jasliach

 „Ahoj Ivka, nechcela by si napísať povianočné alebo novoročné zamyslenie?“

 Touto otázkou to pred pár dňami začalo.

Najskôr som sa potešila – veď napísať zamyslenie nie je až také ťažké. Ale ono v skutočnosti tak trochu je. V prvom rade už len tým, že si musíme vybrať, nad čím sa vlastne budeme zamýšľať. Posledné dni však ešte stále žijeme nám dobre známou tradíciou písania vinšov a prianí k Vianociam či Novému roku, a tak som sa rozhodla, že to všetko spojím dokopy, a že toto zamyslenie bude vlastne jedným veľkým prianím J

Čo zapriať, čo ešte nebolo napísané, vyslovené, zaželané?

Všetci poznáme tie známe konštatovania či priania typu „aby sme mali Vianoce v srdci každý deň“ alebo „aby každý každého mal rád, aby jeden druhému dobre prial, aby ten Nový rok za to stál.“ Nechápte ma zle, všetko je to pekné a vlastne aj pravdivé, ale mne to jednoducho nestačí.     Nedotýka sa ma to až tak osobne, lebo to nejde na hlbinu môjho srdca. Je to milé, aj pekné, ale je to pre mňa len ako chvíľa, keď vták krídlom rozčerí vodnú hladinu, nachvíľu ním zanechá stopu, ktorá vzápätí zmizne a viac jej niet.

Možno ste aj vy na tom tak ako ja, a cítite, že by to chcelo niečo viac. Preto by som sa s vami chcela podeliť o skúsenosť, ktorá zanechala v mojom srdci stopu, ktorá nezmizla, a verím, že tam zostane ešte veľmi dlho.

Tou stopou bola moja predvianočná svätá spoveď. Ranné ticho a tma, kostol plný ľudí stojacich v rade bez konca a túžba očistiť svoje srdce. V duchu som ďakovala, že práve v tomto čase sa modlím Novénu odovzdanosti, pretože nebolo vôbec isté, či sa moja túžba pri pohľade na nekončiaci sa rad naplní. V srdci mi zneli slová: „ Ježišu, celkom sa ti odovzdávam, postaraj sa o všetko.“ Rad sa odrazu začal pohýnať priam raketovou rýchlosťou a netrvalo dlho, než som sa ocitla pred polkruhom aspoň ôsmich kňazov, neúnavne spovedajúcich, napriek skorej rannej hodine. Nech ich Pán všetkých požehná. Pokľakla som na kľakadlo pred jedným z nich a po vyznaní hriechov som očakávala skutok kajúcnosti. Vždy sa veľmi poteším, keď okrem samotného skutku nasleduje aj krátke povzbudenie,    či rozhovor. Vzhľadom k množstvu ľudí som to v toto ráno neveľmi čakala. Pán však nie je žiadny trochár, a tak sa so mnou cez tohto spovedníka napriek okolnostiam rozhodol podeliť o svoje tajomstvo, tajomstvo významu svojich jasieľ.

Pápež František minulý rok v apoštolskom liste Admirabile signum  vysvetľoval symboliku postáv v Betleheme, kde poukazuje aj na význam jasieľ, „ktorých seno sa stalo prvou postieľkou pre Toho, ktorý sa mal zjaviť ako chlieb, ktorý zostúpil z neba“ , a ktoré „ukazujú nežnú Božiu lásku Stvoriteľa vesmíru, ktorý sa znížil, aby pozdvihol našu maličkosť.“

No v toto chladné ráno mi bol odhalený aj ich ďalší rozmer, ktorý sa ma hlboko dotkol.

Hovoril o tom, že jasle sú aj symbolom nášho hriechu.

Bola som ohromená!

 Vždy som si myslela, že jasle sú mojím srdcom, ale hriechom? Nikdy som sa na to takto nepozerala! A potom to do seba začalo krásne zapadať.

Jasle. Moje srdce. Moje hriešne srdce. Vystlané slamou, ktorá síce je mäkká, ale často špinavá, nepríjemne pichá a omína. Je ako hriechy, ktoré sa nám opakujú, ktoré akosi „skomfortneli“ v našich srdciach, ale stále ich cítime. Sú tam a pichajú.

A prichádza Ježiš.

Nevadí mu, že má takto ustlané. Práve naopak. Chce prísť, aby túto slamu premenil na mäkké voňavé seno. Môj hriech na cestu, ktorá vedie k Nemu a má Jeho vôňu.

Toto sú moje jasle a takýto je On Boh.

Keď sa mi následne o krátku chvíľu v duši rozhostil pocit, ktorý určite pozná väčšina z vás, keď počujete tie krásne slová: „A ja ťa rozhrešujem od tvojich hriechov v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“, odchádzala som zo spovednice nielen slobodná, ale aj povzbudená skutočnosťou, že nech je moje srdce akokoľvek hriešne, pre Boha to nie je žiadnou prekážkou. Nič Ho totiž nemôže zastaviť, aby nás miloval.

Preto aj moje prianie pre vás do každého dňa Nového roka znie, aby vaše srdce bolo ako tieto jasle.

Nie vždy sú perfektné, občas sú vlastne v dosť zlom stave. Nech vás to však neodradí od toho, aby ste Ho do nich prijali. Pre Neho to nie je problém. To iba my si mylne myslíme, že je.

Nezabúdajme však na to, že niet takej slamy, s ktorou by si On nedokázal poradiť 😉

Šťastný a požehnaný Nový rok, priatelia!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *